Disclaimer: Chcem aby si vedela, že toto nie je žiadna snaha o zmenu tvojho rozhodnutia - to rešpektujem. Toto je len o tom, že som cítil potrebu ti povedať, ako ťa ja vnímam. Nič od teba nečakám a nechcem, aby sa ti kvôli tomu v práci robilo nejako nepríjemne. Môžeme sa naďalej správať normálne ako doteraz, alebo mi prípadne povedz nech sa ti vyhýbam. Ak ti je to nepríjemné, tak ustúpim a budem nakupovať inde.

Srdiečko a Hlava

Vždy keď idem do obchodu a je tam Ona, tak sa odohráva vnútorný boj. Často potom rozmýšľam, aké vnútorné boje prežívajú ostatní ľudia. U mňa to prebieha nejak takto. Vstúpim do obchodu a...

Srdiečko: "Aha! Je tááám! Pozri sa! Tam jeee! Pozri sa tam, Hlava, si slepá??!"

Hlava: "Prosím ťa, upokoj sa. Jasné, že ju vidím."

Srdiečko: "Choď za ňou, choď tam!"

Hlava: "Prestaň búšiť, lebo dostaneme infarkt. Tu si zoberieme vitamínový nápoj a pôjdeme zaplatiť, keďže je za pokladňou, tak je jasné, že za ňou za chvíľu prídeme."

Srdiečko: "Rýchle rýchle, už aby sme tam boli! Povedz jej niečo, povedz jej že sa ti páči! A nezabudni jej dať dýško!"

Hlava: "Upokoj sa už. Dýško predsa dávame v každom obchode, keď platíme v hotovosti. Robíme to preto, že si vážime poctivú prácu iných ľudí. Beztak si asi myslí, že sa ju snažíme kúpiť za drobáky, ale čo človek narobí... No a dobre vieš, že už sme sa jej minule pýtali, či by sa chcela niekedy porozprávať, ale odmietla to tým krásnym 'Asi ňíjé...'!"

Srdiečko: "Určite by chcela, možno sa iba hanbí, spýtaj sa jej znova!"

Hlava: "To ma napadlo, preto som sa jej spýtal tri krát. Povedala nám úplne jasne, že už má chlapca."

Srdiečko: "A čo keď nemá? Určite sa iba hanbí! Spýtaj sa jej!"

Hlava: "Dobre poznáš zásadu trikrát a dosť! Tak už prestaň."

Srdiečko: "Ale mne sa páči. Čo ak chlapca nemá, alebo sa už rozišli? Alebo mala iný dôvod?"

Hlava: "Aj mne sa páči. A chlapca určite naozaj má, lebo je krásna! Takže jej dáme pokoj, chápeš to?"

Srdiečko: "Nechápem to. Urob niečo, napíš jej SMS alebo list."

Hlava: "Číslo na ňu nemám, a listy sa už nepíšu."

Srdiečko: "Vymysli niečo, ak je iba 1% šanca že sa jej páčiš, tak by to raz mohlo vyjsť!"

Hlava: "OK ale sľúb, že už dáš pokoj. Vyrobím webku, ktorú nemôže vidieť nikto, kto nemá link. A dám jej ten link, len už prestaň!"

Srdiečko: "Áno! Sprav to čím skôr! Určite sa jej páčiš!"

Hlava: "Ale prd. Prosím ťa, čo by už na mne videla? Ona má určite lepších nápadníkov."

Srdiečko: "Vieš, že máš dobré srdiečko a to sa počíta. Si úprimný aj poctivý, pretože si sa rozhodol taký byť."

Hlava: "Hej, tá poctivosť ma za chvíľu privedie na mizinu v tomto svete. A nezabudni že ona nemôže vedieť aký ja som, keď sa nechce porozprávať. Čo sa ti na nej tak veľmi páči, že vždy tak vyvádzaš?"

Srdiečko: "Neviem prečo, ale vždy cítim keď je nablízku. Možno je to len môj pocit, ale zdá sa mi, že by sme si mohli rozumieť. Vieš, že takých ľudí v živote nestretáme veľa. A čo sa páči na nej tebe, Hlava? Ty máš oči, čo vidíš? Čo sa tebe na nej páči najviac?"

Hlava: "No tak, mne asi všetko – od hlavy až po tie čierne tenisky. Podľa mňa je dokonalá. Dokonca som raz zahliadol jej oči, a sú nádherne modré. Ale už s tým prosím ťa prestaň, lebo zase budeme smutní, že sa s nami nechce ani len porozprávať!"

Srdiečko: "Ok ok, už ti dám chvíľu pokoj, ale neručím za seba nabudúce, keď ju stretneme, vždy som z nej strašne mimo."

Hlava: "Aj ja, ale musíme sa chovať slušne. Keby každý jednal iba podľa toho čo mu srdiečko hovorí, tak by bol na svete blázinec."

Srdiečko: "Ale bolo by to možno aj lepšie. Každý by reálne vedel na čom je."

Hlava: "Ty to berieš iba z pohľadu lásky, ale čo nenávisť? Keby každý vyjadroval nenávisť hlava nehlava, tak by to dobre nedopadlo. Preto je najlepšie nájsť balans medzi pocitom a logikou. Len nie každý to dokáže, niektorí sa riadia iba hlavou a ignorujú srdiečko, a iní sú zase príliš emotívni a nikdy nepremýšľajú. Ale ono je to v poriadku, pretože v tých rozdieloch je tá krása života."

Srdiečko: "Asi máš pravdu, bola si vždy múdra, Hlava. Ale ja by som si prialo, aby aspoň tú lásku vyjadrovali ľudia otvorene."

Hlava: "Hej, lenže ty nepremýšľaš, iba cítiš. Keby všetci vyjadrovali lásku otvorene vždy a všade, viedlo by to iba ku konfliktom. Prosím ťa, vykašli sa na to, ty rieš city, a ja budem riešiť logické záležitosti, a dobre nám bude, vieš že sa vždy nakoniec dohodneme."

Srdiečko: "Tak fajn. Ale nezabudni jej napísať ten list, či link, či čo si to vravela, Hlava."

Hlava: "Neboj, nezabudnem. Napísať to bude ľahké, ale dať jej ten link, to zase bude výzva! Ale aspoň znova prekonáme strach aj hanbu..."

Strach: "Čo? Čo je? Čo sa deje?"

Hanba: "Ale nič, zase je posratý. Vie, že akurát sa mu vysmeje."

Hlava: "Vy sa do toho nepleťte Strach a Hanba! Viete dobre, že vás dvoch sme sa už dávno zbavili! Aj keby sa nám za to vysmievala, tak to za to stojí. Aspoň by sme sa o nej niečo málo dozvedeli - fakt by nás zaujímalo, že aká vlastne je..."




Tento link je súkromný, prosím nezdieľať. Ďakujem za pochopenie ;)